— Všeobecné geografické informácie —
Oficiálny názov: Islandská republika
Štátne zriadenie: republika
Mena: islandská koruna
Úradný jazyk: islandský
Je to severogermánsky jazyk, ktorým hovoria obyvatelia Islandu. Mimo Islandu sa používa minimálne a na Islande mu nekonkurujú žiadne iné jazyky. Nárečia tu takmer neexistujú (len drobné odchýlky, hlavne vo výslovnosti), čo je u krajiny podobnej rozlohy a podobne nízkej hustoty obyvateľstva veľmi nezvyčajné. Islanďania sa na základnej škole učia dva cudzie jazyky - angličtinu a dánčinu.
Hlavné mesto: Reykjavík (aj najväčšie)
Je to najsevernejšie ležiace hlavné mesto na svete, nachádza sa takmer pri severnom polárnom kruhu. Leží v juhozápadnej časti ostrova pri zálive Faxaflói. Mesto Reykjavík malo 113 730 obyvateľov pri sčítaní ľudu v roku 2003. Je v ňom rybársky, vlnársky, kožiarsky a lodiarsky priemysel. Zásoby teplej vody pochádzajú z horúcich prameňov.
Predpokladá sa, že bolo založené v roku 970 po Kr. vysťahovalcami zo Škandinávie. Ešte v roku 1800 malo len 300 obyvateľov, neskôr sa ale stalo rybárskym prístavom.
Významné objekty: univerzita (založená roku 1911), námorná škola, divadlo, múzeum, pamiatkové drevené domy...
Počet obyvateľov: 313 tisíc
Island má približne 313 000 obyvateľov, z toho takmer 200 000 žije v hlavnom meste Reykjavíku a v priľahlých aglomeráciách. Islanďania patria k národu s najdlhšou priemernou dĺžkou života nielen v Európe, ale sú spolu s Japonskom na čele tejto štatistiky, tak isto ako v štatistikách o najvyššej životnej úrovni.
Rozloha: 103 000 km2
Geografická poloha: Severná Európa - Atlantický oceán
Hustota obyvateľstva: 3 os/km²
Národnostné zloženie: Islanďania 97,5 %
Etnické zloženie: homogénna zmes potomkov pôvodných severských a keltských osadníkov
Priemerná dĺžka života: 78 rokov
Významné náboženstvá: rôzne odnože Luteránskej cirkvi (87,7%), Rímsko-katolícka cirkev (2,4%)
Gramotnosť dospelých: 99%
Štatisticky sú obyvatelia Islandu veľmi vzdelaný národ, každý piaty má vysokú školu. Po zrušení dane na knihy v roku 1990 tu vychádza v prepočte najviac kníh na jedného obyvateľa a v priemere každý obyvateľ ostrova prečíta ročne 4 knihy, v čom Islanďanov neprekoná nikto.
— Poloha —
Island je ostrovný štát, nachádzajúci sa v severozápadnej časti Európy pri pobreží Severného Atlantického oceánu. 99,8% Islande leží na rovnomennom ostrove - Island, ktorý má rozlohu 103 000 km ² a je druhým najväčším ostrovom v Európe po Veľkej Británii. Spolu má Island rozlohu 103 125 km ². Leží medzi 300 km vzdialeným Grónskom na severozápade, 550 km vzdialeným ostrovom Jan Mayen na severovýchode, 1000 km vzdialeným Nórskom na východe a 450 km vzdialenými Faerskými ostrovmi na juhovýchode. obmývaný zo severu Grónskym morom, z juhu a juhovýchodu Atlantikom a z východu Nórskym morom. Susedí so štátmi ako sú Grónsko vzdialené 285 kilometrov, Škótsko vzdialené 795 kilometrov a Škandinávia vzdialená 900 kilometrov. Keďže Island je ostrov, najlepší spôsob ako sa sem dostať z Európy, je letecké spojenie .Z Dánska je možnosť doplaviť sa trajektom cez Faerské ostrovy na východ Islandu do prístavu. Ideálne obdobie na návštevu Islandu je júl a august. V hlavnej sezóne sú však niektoré služby, napríklad prenajatie auta, prípadne ubytovanie v kempingoch alebo hoteloch, podstatne drahšie ako mimo sezóny.
— Podnebie a počasie —
Počasie na Islande je veľmi premenlivé a nie je zriedkavosťou, ak sa počas dňa vystrieda slnko, dážď i sneh, a to hneď niekoľkokrát. Hmla, veľká oblačnosť a silný vietor sú vašimi spoločníkmi takmer polovicu roka, takže vždy pripravený pršiplášť nebude na škodu. Hoci sa Island nachádza len pár kilometrov od Severného polárneho kruhu, vplyvom Golfského prúdu sú zimy na pobreží miernejšie ako v strede ostrova, kde je podnebie takmer polárne. Zmiešanie teplých a chladných morských vôd má za následok vznik výdatných dažďov. Občas sa tu vidí aj polárna žiara. Množstvo zrážok klesá približne smerom od juhozápadu na severovýchod. Ich ročný úhrn je na juhozápade 1500 až 3000 mm, podľa nadmorskej výšky a na severe a východe iba 250 až 350 mm.
— Sopky —
Predstavte si, že sa v noci zobudíte na obrovský výbuch sopky a v diaľke zbadáte červenú žiaru lávy s hukotom sa približujúcu k vášmu obydliu. Islanďania to zažili už niekoľkokrát, pretože žijú na jednom z najaktívnejších sopečných regiónov sveta. Vytvorili ho obrovské množstvá lávy. Naprieč Islandom sa tiahnu dve vetvy rozsiahlej sopečnej aktivity, do ktorých sa zjavne premieta situácia na morskom dne. Existujú tu sopky všetkých známych typov - stratovulkány, troskové i čisto lávové. Navyše existuje v podzemí medzi sopkami prepojenie do zložitých systémov, keď napríklad po výbuchu stratovulkánu nasledujú výlevy lávy z puklín vzdialených desiatky kilometrov. Vulkanický pôvod ostrova vidno na každom kroku a súvisí s rozhraním litosférických dosiek. Rozhrania litosférických dosiek sú spojené s vytváraním zlomov, ktorých vznik spôsobí na oslabenie litosféry. Pod oslabenou litosférou sa vytvárajú horúce škvrny - miesta, kde sa hromadí magma, a zároveň miesta, odkiaľ sa magma tlačí na povrch. Roztavená magma má nižšiu hustotu ako okolité horniny, preto stúpa a prostredníctvom sopečného komína sa vylieva na zemský povrch. Pri sopečnej explózií dochádza k vzniku krátera - prepadline kruhovitého tvaru. Povrchovými prejavmi vulkanickej činnosti sú lávové prúdy a polia. Vynaliezavosť islandského národa naozaj nepozná hraníc. Stuhnutú žeravú taveninu používajú na výrobu ozdobnej lávovej keramiky alebo na relaxačné účinky - napríklad masáže lávovými kameňmi. Z približne 200 kedysi činných sopiek je 26 aktívnych dodnes. Každých niekoľko rokov niektorá z nich vybuchne, čo prudko zvýši návštevnosť zasiahnutej oblasti. Dve najznámejšie islandské sopky sú Krafla a Hekla a v ich okolí sú ešte stále horúce lávové polia.
— Gejzíry a termálne pramene —
Voda na Islande nielen tečie a padá, ale aj vystrekuje z hlbín zeme. Vďaka vulkanickej činnosti sa dostáva na povrch horúca voda a para. Termálny prameň, ktorý periodicky vystrekuje vodu a paru sa nazýva gejzír. K erupciám dochádza v dôsledku zvýšenia bodu varu na viac ako 100 ° C v podzemnej dutine, ktorá je v danom mieste ohrievaná geotermálnou energiou z hĺbky zeme. Z belavého kráterčeka s priemerom niekoľko málo metrov sa najprv ozýva iba bublanie a hučanie ako z prehriateho kotla. Potom však začne gejzír pulzovať a voda váhavo stúpa a zase klesá. Napokon uvoľnený prúd vystrekuje v bielej extáze k oblohe, sprevádzaný syčaním a hučaním, zahalený do oblaku pary. Po pár minútach slabnúci vodotresk skĺzne späť do krátera a naposledy vyfúkne oblak pary. Názov gejzír pochádza z islandského slova gjósa - tiecť, striekať. Prvé zmienky o gejzíroch v tejto oblasti pochádzajú z roku 1297, keď Island postihlo veľké zemetrasenie. Hneď po ňom sa objavilo niekoľko prvých gejzírov vrátane najvyššieho, ktorý vybuchoval každý deň. Dostal islandský názov Geysir, čo voľne preložené znamená " divý vodotresk". On prepožičal meno všetkým gejzírom sveta, no v dôsledku hádzania kamienkov doň, v súčasnosti nestrieka. So sopečnou činnosťou úzko súvisia aj termálne pramene. Prírodné termálne vývery horúcich vôd sú po celom ostrove. V každom meste nájdete termálne kúpalisko situované pod holým nebom, kde okrem klasických plaveckých bazénov a bazénov s toboganmi nájdete aj sediace s teplotou vody od 38 do 44 ° C . Najznámejšie termálne kúpalisko je Blue lagoon, ktoré je veľmi efektne vsadené do lávového prúdu a vďaka liečivému vulkanickému bahnu bielej farby je jeho voda svetlo modrá.
— Ľadovce —
Na prvý pohľad by sa zdalo, že na Islande prevláda teplá voda. Napriek tomu je väčšina vody zadržiavaná v ľadovcoch. Vznikli asi pred 2500 rokmi a zaberajú asi 11% povrchu krajiny. Island má približne 50 ľadovcov, z ktorých najväčšie sú na juhu ostrova. Najväčší sa volá Vatnajökull. Je to mohutný ľadovcový príkrov pulzujúci v rytme sopiek sálajúcich pod ním, nezvyčajný ľadovec, ktorý si udržiava prvenstvo v mnohých ohľadoch. Predovšetkým sa považuje za jediný súčasný kontinentálny ľadovec Európy a zároveň je aj jej najväčším súvislým zaľadnením. Svojou rozlohou 8300 km ² predstihuje všetky horské ľadovce Álp i Škandinávie. Na niektorých miestach dosahuje hrúbku až 1000 metrov. Má nepravidelný, približne elipsovitý tvar. Z jeho okrajov sa spúšťa 20 odtokových splazov, z ktorých každý ma vlastné meno. Vznikajú vtedy, ak je váha ľadu veľká a podkladová hornina ho nedokáže udržať. Vtedy ľadová hmota steká v podobe ľadovcových splazov a vytvára tak rieky zo snehu a ľadu. Jeden z najväčších a zároveň najjužnejších splazov sa volá Oraefajökull. Jeho povrch dosahuje maximálnu výšku 2119 metrov, čo je najvyšší bod Islandu. Ľadovec Vatnajökull nie je na Islande jediný. V jeho západnom susedstve ležia 3 ďalšie veľké ľadovcové príkrovy a asi pol tucta menších napríklad - Elangjökull (950 km ²), Mýrdalsjökull (700 km ²).... Na nepokojnom Islande sú ľadovce oblasťami bieleho ticha, ale pod touto nehybnou ľadovou tvárou sa skrýva výbušná sila. O Vatnajökull a ďalších ľadovcoch nemožno hovoriť bez toho, aby sme sa zmienili o sopečnej aktivite ostrova. Takmer všetky islandské ľadovce sa nachádzajú v pásme výstupu tepla a aktívnej sopečnej činnosti. V mnohých prípadoch ležia dokonca priamo na sopkách. Tento zdanlivý paradox možno pomerne ľahko pochopiť. Miesta s najväčším výstupom lávy vŕšia vo svojom okolí najvyššie sopečné vrchy ( iné na Islande neexistujú). Najvyššie horské polohy, ktoré presahujú miestnu hranicu snežnej čiary ( okolo 900 metrov), sú jedinými miestami, kde pri dostatočnom snežení môžu vzniknúť ľadovce. Z okraja ľadovcov ustavične odtekajú kalné vody, ktoré vyplavujú z pod bieleho panciera sopečný popol a odtrhnuté kusy podložných bazaltov. Okolo ľadovca tak vznikajú dokonalé subarktické pustatiny, kde sa ani tráva neuchytí. Nazývajú sa sandre - výplavové plošiny. Na týchto čudesných plošinách vznikajú dokonca čierne prachové búrky a miestami sa tvoria sopečné presypy.
